Možno ste sa už pri výchove detí alebo určovaní pravidiel v rôznych kolektívoch cítili, ako keby ste o stenu hádzali povestný hrach. Iným slovami, rozprávate, rozprávate, no želaná odozva neprichádza. Naopak, stupňuje sa nervozita, napätie, časový stres a podobne.
A možno si práve teraz prvýkrát v živote reálne a nahlas odpoviete, prečo ani na Vás alebo aj na Vaše deti nefungujú rôzne zákazy či príkazy. A keď fungujú, tak pod istým, málo príjemným až nepríjemným tlakom, strachom. Jednoducho povedané, keď ste také niečo už aj zažili, tak ste sa cítili obmedzujúco, v rozhodovaniach chýbala sloboda a s ňou určitá miera zodpovednosti.
V našich životoch je správne nastavenie hraníc – pravidiel zárukou rešpektujúceho a priateľského vytvárania a rozvíjania vzťahov. Je úplne jedno, na akú vekovú kategóriu sa zameriate, princíp je veľmi podobný, ba až rovnaký. Hranice NIE SÚ o tom, že sa máme stať „policajtom“. Práve naopak, SÚ predpokladom pre bezpečné a tvorivé prostredie, v ktorom sa máme cítiť pohodlne, slobodne, zodpovedne.
Keď si predstavíte napríklad školské poriadky, niektoré piktogramy, značky, označenia na dverách ambulancií „NEKLOPAŤ!“ (mnohé dokonca aj s výkričníkom). Pokojne sa s Vami stavím, že Vám hneď naskočil aj jasný obraz o porušovaní či nedodržiavaní týchto pokynov.
Totiž, mám veľa skúseností, že pri slove HRANICE si mnohí ľudia predstavili niečo zakázané. A tu sa dostávame k podstate, kedy hranice (ne)fungujú.
Zákazy a príkazy nám určujú, čo NESMIEME robiť. Toto je veľmi dobrá pôda pre takzvaných kontrascenáristov – ľudí, ktorí aj tak naschvál urobia opačne, lebo „zakázané najviac chutí“. Vynikajúci kotrascenáristi sú deti a tínedžeri. Pri nich sa nie jeden dospelák chytá za hlavu, pretože takto stanovené hranice jednoducho nefungujú. A keď, tak len dočasne, lebo ich rozsah má tendenciu narastať.
Ako to teda zmeniť? Chce to len Vaše rozhodnutie a zotrvať v nových pravidlách, ktorých zavádzanie bude u niekoho možno zdĺhavejšie a náročnejšie a u iného rýchle a jednoduché. Každopádne, oplatí sa trpezlivosť.
V tomto prípade sa potrebujete zamerať na to, čo CHCETE docieliť a teda príklad z mojej praxe, keď som viedla materskú školu:
Namiesto
„V škôlke sa nebehá“ sme mali pravidlo „V škôlke chodíme pokojne“
„Pri jedle sa nerozpráva“ – „Pri jedle rozprávame potichu“
„Neskáčeme do reči“ – „Počkáme, kým druhý dohovorí“
A podobne …
Vyjadrujte sa voči sebe aj voči druhým pozitívne, čo majú urobiť
Sú 4 možnosti, ako je možné dosahovať hranice. No iba 1 možnosť je výhodná pre všetky zúčastnené strany. Posledná štvrtá možnosť je krajné riešenie, keď už naozaj nie je priestor pre dohodu.
Čo je dobré si uvedomiť?
Želám Vám veľa nadšenia pri zavádzaní nových stratégií, ktoré si niekedy vyžadujú aj prekročenie vlastných limitov. Verím však, že želané výsledky sa dostavia rýchlo a Vy pocítite ľahkosť a možno aj určité oslobodenie.