Kde zlyháva štát, tam sa mnohí ľudia vedia efektívne zmobilizovať

Malú Ninku z Trnavy a jej trápenie s neoperovateľným nádorom za očkami už pozná celé Slovensko. Aby toho nemali málo, pribudli aj problémy s Prima bankou, ktorá im po nezaplatení niekoľkých splátok chce dať byt do dražby. Kompetentných v banke vôbec nezaujíma, že mladá rodina má vážne problémy s Ninkou a jej liečba odčerpáva takmer celý rozpočet. Vôbec ich nezaujíma, že otec Stanislav Blažíček a mama Silvia Břeňová Blažíčková chcú doplatiť zameškané splátky, hoci s odstupom, v omeškaní.

Rozhodla som sa pomôcť tejto rodine a po čase opäť som vyhlásila dražbu jedného zo svojich veselých diel. Bábku vydražila pani Andreaa Gudzová a okrem nej prispelo na účet spomenutej rodine ešte niekoľko ľudí.

Vydražené dielo – jedna z mojich Bábky, ktoré liečia dušu – dražiteľ venuje malej Ninke

Všetky financie, ktoré sú ľudia ochotní investovať, idú priamo na účet tejto mladej rodiny.

Každý, kto ma pozná, vie, že deti sú pre mňa posvätná záležitosť v každom ohľade. Približne od roku 1998 sa v rôznych intervaloch venujem aj deťom z rôznych sociálnych vrzstiev. Samostatne a tiež v minulosti v rámci rôznych projektov. Vlastných aj popri organizáciách. Prispievam svojou tvorbou aj výťažkom z nej na podporu detí či uz pre ich rozvoj, alebo ako pomoc pri zvládaní rôznych sociálnych aj zdravotných situácií. A v rámci rešpektovania súkromia tieto veci sama nezverejňujem. Avšak tento raz pristupujem opäť na možnosť dražby VEREJNE.

Ku každej svojej bábke píšem unikátne sprievodné texty „šité“ na konkrétnu osobu, pre ktorú bábka vzniká. Včera (streda 11.4. 18) večer prišiel impulz a o bábke, ktorú dávam do dražby pre malú Ninušu, som napísala rozprávočku. Verím, že rozprávka rovnako aj s bábkou prinesú do života Ninky veselosť a potešenie.

NINKA a jej Nezábudková lúka

Vo svete malých škriatkov je skoro stále veselo. Tak je to aj dnes.

Drobučká Loreta sa už niekoľko dní teší na výlet, kam pozvala aj svoju, o niečo vyššiu kamošku Ninku.

Nevedela sa dočkať, kým sa dnes prebudí do slnečného dňa. Od skorého rána pobehuje po svojom útulnom domčeku z tŕstia a suchých konárikov. Pomáhali jej ho stavať usilovné vydry a štebotavé vrabce. A aj keď v ňom Loreta žije samučičká sama, vždy spoza okien doširoka a doďaleka počuť chichot alebo spev. A ten priláka všakovakých chrobáčikov zvedavcov. Bodaj by nie, keď táto malá bytosť žije v zelenom raji. Nôžky si osviežuje v kvapkách rosy, ktorá sa ako malinké sklenené guľôčky každé ráno kotúľa po celom machovom koberci. Steblá trávy lemujú machové zátišie, povievajú vo vánku a on svojimi nežnými dlaňami na ne brnká stále inú melódiu, akoby hral na strunách veľkej harfy.

Dnes sa okrem chichotu a škriatkovského spevu rozlieha do sveta ešte niečo iné. Hmmmmmm …

Zatvor svoje krásne oči a predstav si Loretu s ryšavými, ledabolo zapletenými dlhými vrkočmi. Aby sa Ti páčila, tak si obliekla šatôčky vo farbe pomaranča. Okolo pása má zelenú zásterku, na krku červené koráliky a zelený ochranný amulet. Líčka má ešte zafúľané od múky a špičku nošteka od sladkého práškového cukru. Nezbednica nedočkavá. Tie lekvárové buchty, ktoré pre Vás obidve za skorého rána piekla, starostlivo poukladala do veľkého prúteného koša a prikryla plátenným obrúskom. No jedna buchtička vytŕčala a Loreta neodolala sladkej vôni a s previnilým úškrnkom ju potajomky zjedla. Skryla sa do kútika, aby ju nikto nevidel, ako sa slastne napcháva, až jej skoro líca pukli.

Takto posilnená, s prúteným košom plným dobrôt vykročí zo svojho malinkého príbytku. Po pár krokoch sa ešte obzrie poza seba, aby sa ubezpečila, že jej domček bezpečne stojí na svojom mieste a potom už spokojne kráča za veľkým zázrakom.

Odkedy Loreta zistila, že na svete je krásne a žije v ňom veľa dobrých ľudí, tak má aj veľa priateľov. Niekedy spolu popíjajú čajík, jedia koláčiky, hrajú naháňačky, čítajú spolu rozprávky, rozprávajú sa dlho do noci alebo sa hocikedy aj bez dôvodu len tak smejú. Alebo ich Loreta vezme na výlet, ako dnes Ninku.

„Nini, keď som bola dieťa, chodievala som často na túto lúku s mojou babičkou. Popozeraj sa navôkol. Pred seba, vedľa seba a pomaly sa otáčaj tak, aby si videla celú túto lúku, ktorá je tu iba pre Teba. Jej zázrak spočíva v tom, že každý lupienok niekoľkých tisíc Nezábudok presne vie, ktorú boľačku má pohladiť.“

Začala pokojným hláskom rozprávať inak štebotavá Loreta.

„Keď sa dobre pozrieš, tak vidíš, že táto lúka je celá belasá. Možno sa pýtaš, ako je to možné. Nuž, táto lúka je zázračná preto, lebo je celá posiata drobnými bledomodrými kvietkami, ktoré sa volajú Nezábudky. Kedysi sa tak volala jedna modrooká dievčina, ktorá nevedela zabudnúť na svojho milého a tak sa premenila na takýto krásny kvietok. Má v sebe toľko veľa lásky, že Nezábudka zaplnila celú pláň a dokáže rásť všade tam, kde si ľudia prejavujú lásku. Dokáže prežiť aj na miestach, kde sú veľké a tvrdé skaly. Je odolná a dokáže prerásť aj ten najpevnejší múr. Preto som ťa vzala práve sem.

Len si predstav, ako každý kvietoček otáča svoju hlávku k Tebe. V strede modrej hlávky má jedno malilinké žlté očko. A hoci je maličké, ako sú aj tie Tvoje oči, tak vidí všetko, na čo uprie svoj zrak. Možno niekedy pocítiš príjemné šteklenie niekde na svojich očičkách. To Ťa lupienky šteklia, aby si sa viac usmievala a zároveň Ti dávajú najavo, že si ich krásna Nezábudková Víla Ninka. Nezábudky dávajú lásku a pohladenia Tvojim očkám. Kvietočkov je toľko veľa, že ten malý škaredý bubák za očkom sa ich vždy zľakne a ujde ďaleko preč, až jedného dňa úplne zmizne.

Aj Ty, Nini, máš v sebe veľa lásky a s ňou máš veľkú moc. Keď budeš možno niekedy smutná alebo Ťa bude niečo bolieť, zatvor očká a príď na túto lúku. Natrhaj si krásne kvietky, zhlboka sa nadýchni ich jemnej vône a polož ich na miesto, ktoré potrebuješ pohladiť. Predstav si, ako Ti v dlaniach rozkvitajú drobné voňavé púčiky a keď sa na ne usmeješ, pocítiš, akoby Ti do dlaní sadol krásny farebný motýľ. Zľahučka máva veľkými, perleťovým práškom posypanými krídlami. Keď chceš, tak Ti ich aj na chvíľku požičia. Môžeš si ich ako víla pripnúť na svoj chrbát, aby si vedela, aké to je, keď si v bezpečí a môžeš sadať z kvietka na kvietok, ako sa Ti len zachce. A keď už budeš mať dosť, vráť krídla svojmu motýľu, aby sa opäť k Tebe mohol kedykoľvek vrátiť. Nezábudková lúka je tu pre Teba vždy, keď sa budeš chcieť cítiť ako víla.“

Nad Loretiným domčúrikom sadá súmrak a spoza hory Mesiac osvetľuje krajinu strieborným lúčom.

„Ach, to bol dnes zasa krásny deň. Spoznala som ďalšiu krásnu bytosť, ktorá ma veľa naučila.“ S úsmevom a tichým hláskom hovorí Loreta. Siahne ešte rúčkou na dno prúteného koša a vytiahne poslednú nezjedenú lekvárovú buchtičku, aby mohla skončiť v jej hladnom brušku.

S láskou a veľkou úctou, Zuzana