“Zmeň niečo na svojom správaní a pravdepodobne sa zmení aj správanie tvojho okolia …”

odporúča lektorka, koučka, umelkyňa a autorka projektu “Bábky, ktoré liečia dušu”, certifikovaná rečníčka, motivátorka a NLP master v jednej osobe – PhDr. Zuzana Almáši Koreňová.

Pochádza zo Zvolena, kde ešte stále žije. Do dnešného dňa vyrobila už vyše 600 ks “zázračných” bábok, ktoré liečia dušu. Jej bábky pocestovali za hranice Slovenska do USA, JAR, NEMECKA, TALIANSKA, ŠPANIELSKA, ČESKA, RAKúSKA, ANGLICKA, ŠVÉDSKA, ŠVAJČIARSKA, FRANCÚZSKA, BELGICKA, ďalekej AUSTRÁLIE, a ešte na módnu prehliadku Lýdie Eckhardt – DREAMS 2017

ROZHOVOR PRE PORTÁL „ZERO TO DREAM JOB“

Čo bola Vaša vysnívaná práca v detstve? Mali ste v tom jasno už v mladosti?

Ako malé dieťa som nerozmýšľala nad tým, čím chcem byť v dospelosti, lebo sa mi páčilo viac povolaní a fascinovali ma aj smetiari. Predstavovala som si, čo asi ľudia vyhadzujú a keď to niekto objaví, môže to byť pre neho aj zázrak. Veď aj moje drevené Marionety, ktoré ma moja mama poslala vyhodiť, niekto v koši objavil, pretože na druhý deň ráno som ich v ňom už nenašla. Keď tak spätne lovím v pamäti, tak až niekedy na základnej škole, asi v piatom ročníku, som chcela byť archeologička. Mala som 11 rokov. To už bolo pod určitým tlakom dospelákov, ktorí sa pýtali, čím chcem byť, keď budem veľká. Bolo mi to aj nepríjemné, lebo veľká som bola už aj vtedy, v mojom chápaní sveta. Skrátka som nepovažovala za dôležité, striktne sa na niečo konkrétne orientovať, keď som v tom aj tak ešte sama nemala jasno.

Ste talentovaná výtvarníčka. Vyrábate bábky, ktoré pohladia dušu. Kedy a ako ste v sebe rozpoznali svoj výtvarný talent?

Ďakujem za uznanie 🙂 Ja som nad tým nerozmýšľala, či mám nejaký talent a aký. Rástla som v tvorivom prostredí a prišlo mi to teda také samozrejmé, že ľudia niečo tvoria. Som presvedčená, že dokážeme robiť hocičo, stačí k tomu vlastné presvedčenie, že to dám. Potom je to už jednoduché. Ja nemám veľmi rada, keď niekto niekoho programuje, na čo má a na čo nemá talent. Talent je súbor niekoľkých predpokladov, možností, schopností, zručností. A keď sa teraz zameriam na výtvarníctvo, tak to predsa zahŕňa aj geometriu, matematiku, estetiku, grafomotoriku, chémiu a ďalšie aspekty. A z toho mi vychádza, že máme talent na všetko, na čo ho chceme v danej chvíli mať. Ja som tým žila od detstva a v dospelosti som si už našla iba spôsob vlastného vyjadrenia, podľa ktorého ma ľudia spoznávajú.

Čo vás priviedlo k štúdiu psychológie a pedagogiky?

Pedagogika ma fascinovala, lebo som pozorovala u svojho starkého, aký má úžasný vzťah so svojimi študentmi a vnímala som, že je pre nich autoritou. Milovali ho a on ich. Preto som si najskôr myslela, že je to cesta, ako sa dostať bližšie k mladým a mať spoločenský rešpekt. Už počas štúdia na vysokej škole som si v sebe ujasnila, že spoločenský rešpekt a prirodzená autorita nevychádza z diplomu, ale zo samotnej osobnosti. Psychológia ma zaujímala vždy. Vždy som bola skôr pozorovateľka, kým som sa prejavila. Niektorí si mysleli, že som zakríknutá alebo málo spoločenská. Ja si len najskôr „mapujem“ prostredie a sama v sebe vyhodnocujem, ako sa ku komu správať tak, aby to bolo pre všetkých zúčastnených optimálne a príjemné 🙂

Čo bolo na začiatku vašej kariérnej cesty to najťažšie, čo ste museli prekonať?

Ani si nespomínam, či bolo niečo, čo by som označila ako najťažšie. Ja som každú svoju pracovnú príležitosť vnímala ako splnenie sna. Každá pracovná príležitosť mi priniesla ponaučenie a z každej som si odniesla priateľstvá, skúsenosti, vedomosti, zručnosti. Keď sa mi niekde už prestalo páčiť a cítila som, že som sa prestala posúvať dopredu, tak som iba odišla. Neriešila som, čo bude, vôbec som nikdy nepripúšťala, že by som bola bez práce. Lebo viem o sebe, že viem robiť, čo chcem. Bola situácia, kedy som si povedala, že 2 tisíc € mesačný príjem mi nestojí za to že som neskutočne vyčerpaná a zo dňa na deň som prešla do neziskového sektora, kde som mala príjem 500 € mesačne. A bola som v tom momente spokojná, lebo som to tak cítila. Vždy je priestor pre zmenu a hlavne, keď je človek zdravý, tak má milión možností. Prekážky sú pre mňa výzvou.

Vaša skúsenosť zo základnej školy vás podporila k rozhodnutiu pomáhať druhým a rozhodli ste sa zriadiť Montessori škôlky vo Zvolene a Banskej Bystrici. V tom období to bol zrejme ešte koncept, ktorý verejnosť bližšie nepoznala. Bolo uvádzanie alternatívneho vzdelávania na Slovensky trh náročné? Čo ste sa z tejto skúsenosti naučili?

Môžem povedať, že keď som na vysokej škole spoznala systém pedagogiky Marie Montessori, tak mi bliklo v hlave a povedala som si: „Veď toto ja už poznám.“ Mária Montessori zadefinovala to, v čom som vyrastala. Veľmi ma to potešilo, lebo miestami som pri výchove svojho dieťaťa o sebe pochybovala, či som normálna, lebo väčšinová spoločnosť sa správala inak, než boli moje predstavy a presvedčenia. Keď sme zakladali materskú školu, mali sme už vytvorenú istú základňu rodičov naklonených týmto smerom a preto bolo celkom jednoduché naplniť kapacitu škôlky. Z legislatívneho hľadiska to bolo náročnejšie, pretože bolo treba prispôsobiť učebné osnovy a plány, ktoré sú v našom školskom systéme nastavené silne štrukturálne, každú naplánovanú aktivitu majú robiť stádovito všetky deti, podporuje sa súťaživosť, všade kadejaké hodnotenia a podobne. Napriek tomu, že sa v papieroch apeluje na komplexný rozvoj dieťaťa, tento je automaticky znegovaný stádovitým spôsobom výchovy a vzdelávania. Montessori pedagogika kladie dôraz na individualitu, vzájomný rešpekt a partnerstvo. Len tak sa dá prirodzene budovať vnútorná disciplína človeka, kreativita, tolerancia, jedinečnosť. Z tejto etapy mám výnimočnú skúsenosť a poznanie – Deti sú pre mňa posvätná záležitosť a počas troch rokov som bola denne obklopená obrovskou dávkou nekonečnej inteligencie, akú dokážu odovzdávať asi len deti, vo svojej úprimnej čistote.

Komu by ste odporučili prácu vo vzdelávaní?

V tejto oblasti by mali pracovať podľa mňa ľudia, ktorí sú sami so sebou vyrovnaní. Vedia posúdiť, že na tú prácu sú alebo nie sú vhodní a hlavne tam očakávam ľudí flexibilných. Mám veľa skúseností, keď sa učiteľ alebo učiteľka vyjadrujú, že nevedia, čo iné by robili. Možno si teraz niekoľkých poštvem proti sebe. Som presvedčená, že taký učiteľ nie je dobrý učiteľ. Keď sám nepozná svoje zdroje a možnosti, ktoré by za iných okolností využil, ako potom môže očakávať od žiakov, že budú flexibilní, tvoriví, samostatní? To sa mi skrátka vylučuje. V tom momente sa láme pomyselná hranica, kedy sa prirodzená autorita utopí v pasívnej a z pozície moci vynútenej direktívy. Byť učiteľom vo svojej podstate ako takej si vyžaduje prekonávať svoje limity. Len tak môžeme inšpirovať svoje okolie.

Máte široký záber profesných aktivít, čomu sa venujete teraz?

Ja hlavne tvorím. V každej oblasti, ktorú robím. Aj teraz, keď odpovedám na Vaše otázky J V súčasnosti sa už druhý rok intenzívne vzdelávam v oblasti NLP, aby som sa opäť posunula ďalej v tom, čo ma baví. A to je práca s ľuďmi. Externe školím a vediem semináre osobného rozvoja, poskytujem osobný koučing. Už niekoľko rokov v zmysle toho, že som mediátorka, som členkou senátu na Okresnom súde vo Zvolene. A veľmi intenzívne sa hrám 🙂  Áno, hrám sa pri tvorení svojich bábok, ktoré majú veľký úspech aj mimo Slovenska.

Aká je Vaša pracovná (podnikateľská) vízia do budúcnosti? Máte vôbec víziu alebo si ju objavujete zo dňa na deň?

V prvom rade si chcem užívať život. Mám odvážne vízie, ktoré žijem už v momente, keď si ich predstavujem. A tak mi to ani nepríde ako budúcnosť. Užívam si ich od prvého momentu, ako sa mi zrodia v hlave. Potom už len robím kroky k niečomu, čo už vlastne poznám. Odjakživa tak fungujem a vychádza mi to. Možno aj preto robím zmeny s ľahkosťou. Keď niečo nevychádza podľa predstáv, tak zmením stratégiu alebo víziu 🙂 A to všetko sa deje v prítomnosti. Som si vedomá, že som inšpirácia pre mnohých ľudí. Dokonca aj viem, ako to robím. Nemám to namemorované zo skrípt a poučiek, a teda to viem napríklad aj cez príbehy a získané zručnosti odovzdať ďalej. A to je moja hlavná vízia – inšpirovať masy a na základe vlastných prežitých skúseností im pomáhať odkrývať smer, ktorý ich vyvedie z možnej apatie k sebaúcte, k zmyslu ich života. Lebo mňa robí šťastnou, keď vidím, ako sa aj druhí stávajú šťastní. A tu budem sebecká. Prečo? Lebo vedomie, že robím ľudí šťastných, ma dobíja ešte väčšou energiou 🙂

Na trhu vzdelávania sa akoby roztrhlo vrece z prístupom “buduj svoj úspech na základe svojich talentov a silných stránok”. Aký je váš úprimný názor k tejto téme?

Áno, vnímam, že zrazu je na trhu pomaly väčšia ponuka, než je dopyt. Vidím za tým v niektorých prípadoch len čistý biznis. To je mi ľúto. Lebo vidím aj na niektorých svojich známych, ktorí sa nechali stádovito vtiahnuť do niečoho, čo im dáva „zaručený návod na šťastie“. Takéto masívne masírovanie je podľa mňa kontraproduktívne a už nie raz bola na začiatku veľká ligotavá bublina. Keď tá praskla, zostalo po nej veľa frustrovaných ľudí a z nich mnohí prestali dôverovať v niečo naozaj dobré. No každý by mal vedieť, že pred aj za rozhodnutím je nejaká cesta. Ako ju uchopí, je už na ňom samom. Každý má na výber. Ja sama si veľmi dôsledne vyberám, na aký seminár pôjdem a vopred si zistím aj niečo o prednášajúcom. Keď už si za niečo zaplatím a chcem sa rozvíjať, obsah aj prednášajúci musí byť pre mňa dôveryhodný. A to je človek, ktorý prežil to, o čom rozpráva. Ľudia, ktorí si budujú úspech tým, že vypredajú sálu, niekoľko kníh a teatrálne odprezentujú naučené  frázy, pre mňa nie sú zaujímaví.

Prednášali ste aj na ProfesiaDays v tomto roku. Čo by ste odkázali všetkým tým, ktorí momentálne nie sú spokojní vo svojej práci? Aký tip by ste dali ľuďom, ktorí práve rozmýšľajú nad zmenou svojho povolania a kariéry, prípade začatí podnikania?

Áno, mala som tú česť prednášať na Profesia Days a bola som veľmi milo prekvapená, že pri každom vstupe bola sála úplne plná a ľudia, ktorí sa nezmestili, stáli ešte aj pri vstupe. Niektorí mi poslali poďakovanie za skvelú prednášku, s niektorými som v kontakte a práve o tých viem, že téma ich doslova naštartovala a nabrali odvahu začať robiť presne to, čo ich baví, čo vychádza z ich vnútra. Ono sa to môže niekoľkokrát v živote aj zmeniť podľa priorít človeka a v zásade je úplne jedno, či podniká alebo je zamestnaný. Dôležité je to, že má z práce, ktorú robí, radosť. To je možné úplne v každej oblasti. Tip pre ľudí, ktorí nie sú spokojní so svojou situáciou a žiada sa im zmena, sú tieto tri možnosti:

1. Zmeň niečo na svojom správaní a pravdepodobne sa zmení aj správanie okolia. (Change it)
2. Niečo si na tej situácii alebo ľuďoch obľúb, teda zameraj sa na pozitíva, ktoré Ti z toho vyplývajú. (Love it)
3. Odíď (Leave it)

Mne to tak roky fungovalo a funguje a teraz to už aj viem správne pomenovať. Lebo sama mám skvelých učiteľov a neustále na sebe pracujem, aby som mohla povedať, že som so sebou spokojná 🙂