Možno to bude znieť zvláštne, ale osobný bankrot bol pre mňa oslobodením

Uvažoval som, že sa nevrátim z práce domov. Moje myšlienky boli hocijaké. Vážne som uvažoval nad samovraždou. Situácia bola neúnosná. Mal som strach.

Michal, minule si mi povedal dve veľmi zaujímavé vety: „Zarobené peniaze nemíňam rád na hocičo. Predtým som míňal veľa a rád.“ Môžeš mi vysvetliť, čo si tým myslel?

Áno Zuzka, pamätám si to. Práve vtedy som si nedopatrením rozbil  môj telefón a potreboval som si kúpiť nový. V dnešnej dobe je to jednoduché. Človek ide do obchodu, kúpi si takmer hocičo a hotovo. Alebo ide k operátorovi a má nový telefón, pričom je dokonca bežné vziať si naň pôžičku 800 – 1000 €. Tiež som to tak riešil, ale to je už dávno za mnou. Teraz si vážim originálne veci, ktoré niekomu prejdú rukami a dá do nich svoju energiu.

No a to „predtým“ znamená pomerne dlhý čas – niekoľko rokov, až kým som prešiel procesom osobného  bankrotu a oddĺženia. Momentálne som ešte 5 rokov v takzvanej ochrannej lehote, počas ktorej nedostanem v žiadnej banke úver. Osobný bankrot trval niečo cez dva roky.

Pamätám sa, ako si sa ma opýtala, či čítam deťom rozprávky. Starší syn mal vtedy 5 rokov a mladší 3 roky. Nikdy som im nečítal a Ty si ma za to veľmi “zvozila”. Totálne si ma zahanbila, až som sa urazil, čo si si to dovolila. Bol som nešťastný otec a mohol som si za to sám. Našťastie som Ťa spoznal včas.

Vždy si zarobil dostatok peňazí na to, aby si mohol dôstojne žiť. Čo Ťa viedlo k tomu, aby si sa zadĺžil?

Rád by som odpovedal inak, no keďže si už teraz vážim sám seba, potrebujem odpovedať takto. V prvom rade to bola moja vlastná hlúposť.  No a potom dostupnosť pôžičiek a snaha udržať si spôsob života.

Bol som presvedčený, že veci, ktoré vlastníme, o nás vypovedajú, akí sme. Chceli sme vyzerať pred druhými aj pred sebou tak, že si môžeme dovoliť čokoľvek. Vymenili sme niekoľko áut, elektrospotrebičov, televízor sme mali v každej miestnosti.

Teraz už viem, že taký život nestál za to, aby som mu venoval moju energiu. O nás  predsa vypovedajú naše činy a spôsob správania sa k druhým. Vo svojom presvedčení som nevplýval dobre ani na svoje deti.

Hneď, ako som sa zamestnal, prišli prvé  úvery v bankách aj nebankových subjektoch. V podstate hneď, ako mi začal na účet chodiť pravidelný príjem, bol mi ponúknutý na osobnom účte v banke debet, ktorý som vlastne  nepotreboval. Keby som rozmýšľal nad následkami svojho správania. Potom mi bola ponúknutá kreditná karta. Neskôr prvý leasing na auto. Zvykol som si na to, že z môjho príjmu ide hneď veľká  časť na splátky.

Avšak, cítili sme dostatok a určítú prestíž – vtedy som si ešte nepripúšťal, že je to len falošné bohatstvo.

Ako je možné, že ste mali nakoniec až 26 pôžičiek?

Zo začiatku som si myslel, že postupne dokážem všetko splatiť tak rýchlo, ako som si požičal.   Postupom času, keď som už mal veľa úverov, zistil som, že existuje niečo také, ako spájanie pôžičiek. Výsledkom takého spájania bola nižšia splátka.  Myslím si, že veľa ľudí to pozná. Pomôže to. Na chvíľu.

Najskôr som hľadal ponuky sám, alebo mi boli ponúknuté v banke.  Myslím si, že som sa stal až ZÁVISLÝ. Inak si neviem vysvetliť moje správanie.  

Potom prišlo rôzne navyšovanie úverov. Prvýkrát aj so založením bytu, ktorý sme kúpili s bývalou manželkou na hypotéku a v podstate nám ešte ani nepatril. Keď si spätne bilancujem, tak navyšovanie úverov sme ani nepotrebovali. Bol to akýsi rozmar. Nezodpovednosť. Približne po štyroch rokoch sme opäť spájali úvery. Vtedy sme už boli zrelí na bankrot. Ani neviem odkiaľ sa o nás dozvedel jeden pán, ktorý pomáhal ľuďom v našej situácii. Mali sme mať len jednu splátku.  Niekoľko úverov spojil, niečo zostalo pôvodné a chvíľu sme mali “pokoj”.

Rozpočet nám vychádzal len tak – tak, ale zvládali sme.

Zakrátko prišiel zlom. Manželka prišla o prácu.  Nie hneď, ale postupne nám už chýbali peniaze viac a viac.  Strata jedného príjmu sa prejavila a dobehli nás naše rozhodnutia. Vlastným nezodpovedným správaním sme sa dostali až do takého štádia, keď sme si už museli požičiavať aj na to, aby sme mali nielen na mesačné splátky, ale aj na vlastné prežitie. V tom čase sme už mali dve deti.

Čo Ťa prebralo, aby si si povedal „DOSŤ, TAKTO TO UŽ ĎALEJ NEJDE“? 

Dostal som sa  až do takého štádia, kedy som si uvedomil, že všetky naše záväzky už nebudeme vedieť splatiť.  Uvažoval som, že sa nevrátim z práce domov. Moje myšlienky boli hocijaké. Vážne som uvažoval nad samovraždou. Situácia bola neúnosná. Mal som strach. 

Čo  na to povie  rodina, známi, priatelia. Hanbil som sa a mal som zlosť sám na seba za to, že  som sa vlastným správaním dostal do takej situácie. Zároveň som vedel, že ak by som to takto radikálne skončil, jediný kto by sa zbavil problémov, by som bol ja.

Deťom by som zanechal iba obrovské dlhy.

O mojom živote aj týchto problémoch sa dozvedela moja suseda, ktorá bývala v byte pod nami. Denne počúvala od nás hádky, krik, zúfalstvo. Bolo som nervózny na seba, manželku a čo je ešte horšie, moju frustráciu si odnášali aj naše deti.  Bola to ona, ktorá mi dala povestnú facku. Otvorila mi oči. Trvalo to niekoľko dlhých mesiacov, kedy som menil nálady, pretože som neveril v pozitívne zmeny. Ona bola trpezlivá, prísna aj priateľská. Nemala so mnou zľutovanie a ja som rád, že som sa nechal presvedčiť jej prístupom. V priebehu mojej štvor ročnej cesty sa z nás stali dôverní priatelia. Keď sa dozvedela o našich dlhoch, hneď obvolala svojich známych a doslova mi prikázala za nimi ísť, aby sme mohli pristúpiť k bankrotu.

Zuzana mi pomohla uvedomiť si, že len ja sám som zodpovedný za svoje problémy a len  JA som ten, ktorý ich aj zvládne vyriešiť. Že som hodný šťastia a tiež, že viem byť najlepší otec a parťák pre svoje deti.

Ty si moja bývalá suseda a priateľka, ktorej som veľmi vďačný za veľmi veľa.

Postupne sa o tom dozvedela aj moja rodina. Vysporiadal som sa so strachom aj hanbou a dnes o tom všetkom dokážem pravdivo rozprávať.

Aký je to pocit,  keď si zrazu po osobnom bankrote prišiel o strechu nad hlavou a na konte si mal veľký dlh?

Možno to bude znieť zvláštne, ale osobný bankrot bol pre mňa oslobodením.

Začal som riešiť veci po novom. Postupne som našiel spôsob, ako situáciu zvládnuť. Naučila si ma veriť si a už som bol emocionálne vyrovnanejší. Podporovala a povzbudzovala si ma.

Na dlhú dobu som nemohol mať v banke osobný účet. Potreboval som vyriešiť spôsob, kam mi má chodiť moja výplata. S pomocou a odporúčaním pani v banke sme našli vhodnú alternatívu.  Podstatná časť mojej výplaty išla na účet správcu konkurznej podstaty a iba časť nevyhnutná na prežitie išla mne. Keď som potreboval zaplatiť deťom stravu, školský klub a iné výdavky za prenájom, osobne som platby vkladal aj s navýšeným poplatkom na konkrétne účty. Prevody z účtu na účet neboli možné.  Postupne som a naučil narábať s peniazmi a vážiť si hodnotu seba aj materiálnych vecí.

Čo si myslíš s odstupom času o sebe ako o rodičovi, ktorý takýto deštruktívny model predžíval svojim deťom?

Chodil som ako mátoha. Bol som veľmi nervózny, nevedel som si užívať prítomný okamih. V tom období som aj veľa pil. Neveril som si. Opakoval som to čo som v detstve videl doma. Bola to katastrofa. Nechcem ani pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby to tak pokračovalo ďalej. Raz si mi darovala pokladničku – hlinené prasiatko a sľúbil som Ti, že každý cent, ktorý som chcel dať v obchode za pivo, vhodím radšej do pokladničky. Trvalo mi, kým som si privykol na hlinené prasiatko. Niekedy som z neho peniaze aj vybral a svoju hlúposť som si uvedomil, keď som ho od zlosti hodil o zem a Ty si sa na mňa nahnevala. Cítil som, že mi prestávaš dôverovať. Povedal som si “DOSŤ”. Môj život sa otočil o niekoľko sto stupňov k lepšiemu.

Viem o Tebe, že si v priebehu štyroch rokov prešiel veľkou osobnou zmenou. Čoho konkrétne sa zmena týka?

S Tebou som absolvoval koučing, ktorý ma veľmi posunul dopredu, naučil som sa, ako mám komunikovať sám so sebou. Ako sa mám motivovať.  Ukázala si mi, že strach a obavy nie sú to, čo ma posunie dopredu. Ukázala si mi NLP (Neuro Lingvistické Programovanie), doviedla k tomu, aby som si vedel správne formulovať a nastavovať vlastné ciele. Najskôr som si myslel, že žiadne nemám. Až pri Tebe som si ich začal uvedomovať.  Postupom času som sa dostal až na jednodňový seminár s Petrom Sasínom, ktorého som spoznal tiež cez Teba. A preto uvádzam “AŽ na jednodňový”, lebo dovtedy som nemal odvahu ísť medzi cudzích ľudí.

Keď som Ťa videl pokojnú a sústredenú pri výrobe bábok, napadlo mi, že sa Ťa spýtam, či Ti môžem s niečím pomôcť.  Tak si mi zamestnala ruky. Naučila si ma servítkovať, cínovať aj šiť na šijacom stroji. To mi veľmi pomohlo zbaviť sa tmavých myšlienok a zamestnať myseľ iným smerom. Darovala si mi súpravu dlátok, ktoré som síce neskôr z hrdosti odmietol, ale o pár týždňov som si ich predsa vypýtal naspäť a teraz už aj vyrezávam z dreva drobnosti.

Deťom sa venujem úplne iným spôsobom. Naučila si ma aktívne s nimi tráviť voľný čas. Ukázala si mi, že nie je dôležité mať doma sterilný poriadok, ale mať doma šťastné deti. Preto už spolu s deťmi tvoríme veľa vecí a vždy si vyberú sami, čo chcú.

Pamätám sa, ako si sa ma opýtala, či čítam deťom rozprávky. Starší syn mal vtedy 5 rokov a mladší 3 roky. Nikdy som im nečítal a Ty si ma za to veľmi “zvozila”. Totálne si ma zahanbila, až som sa urazil, čo si si to dovolila. Bol som nešťastný otec a mohol som si za to sám. Našťastie som Ťa spoznal včas.

Dnes veľa čítam svojim deťom, venujem im maximum času, učím ich zodpovednosti. Som vďačný, že žijem a môžem snívať a plniť si sny.

Čo si sa naučil vďaka svojej minulosti?

Na čo sa zameriam, to narastá. Som dosť  silný na to, aby som si splnil všetky moje sny.

Aké máš plány  a čo chceš odkázať druhým ľuďom?

Toto leto sa chystám na dvoj týždňový intenzívny tréning NLP.  V budúcnosti sa určite zúčastním kurzu kreslenia. Chcem sa naučiť vyrezávať. Veľa času venujem mojim dvom synom.

Druhým ľuďom chcem odkázať, že na každý problém existuje riešenie, ktoré treba začať hľadať v sebe, nebáť sa toho, čo bude.  Všetci sme schopní dokázať, čo chceme, keď sa pre to rozhodneme.

Vyspovedala som Michala Bulanta, môjho priateľa, šikovného a pokorného muža, na ktorého som hrdá, ako bravúrne zvládol svoju životnú situáciu.