Môj Príbeh

 

Vediem ľudí k osobnej slobode , aby sa stali TVORCAMI svojho života a mohli čerpať z nekonečného množstva príležitostí.

zuzana almasi korenova moj pribeh

Rozhodnutie máš vo vlastných rukách

A aké by to bolo, keby si každé ráno vyskočil z postele a s úsmevom by si si nahlas povedal: „Dnes ma čaká ďalší krásny deň plný nových výziev a príležitostí.“? Pozrieš z okna a v hlave už máš niekoľko skvelých plánov.  S partnerom alebo aj sám si vychutnáš ľahké raňajky, povzbudíš svoje zmysly voňavou napenenou kávou a vieš, že dnes opäť obohatíš seba aj druhých. Presne také príjemné sú moje rána aj dni.

Vďaka životným skúsenostiam, neustálemu vzdelávaniu a aj efektívne a rýchlo fungujúcim stratégiám NLP (Neuro Lingvistické Programovanie) viem, AKO to robím, že sa mi v živote darí oveľa viac, než kedykoľvek predtým.

Vezmem Ťa teraz o niekoľko rokov späť, keď som mala 13 a pol roka.

Píše sa rok 1986, je sychravý november. V triede na základnej škole je nás 34, sedíme v laviciach, peračník, kniha a zošit sú vzorovo na kôpke uložené  po pravej ruke. Máme práve hodinu Slovenčiny s našou triednou učiteľkou. Sme siedmaci a prišiel čas, kedy učitelia zisťujú, kto by chcel ísť na akú strednú školu. Dostali sme zadanie: „Napíšte 10 vlastností, ktoré Vás vystihujú.“ Triedna je prísna, má obľúbencov a menej obľúbených. Každý sa zamyslí a niečo napíše. Po chvíli každý po vyvolaní mena čítame svoje zoznamy vlastností.

Prídem na rad. Postavím sa a poslušne čítam vlastnosť za vlastnosťou. Jedna z nich je, že som CITLIVÁ. Dočítam, nestihnem odlepiť oči od zošita. „Zuza, Ty a citlivááá? Prečítaj to ešte raz.“ Mám guču v krku a hlavou mi beží myšlienka: „Asi si ma konečne obľúbila, keď to mám prečítať znova.“ Zopakujem svoj zoznam a to, čo nasleduje, ma veľmi zabolí.

Cez letné prázdniny, v auguste 1986 nám zomrela mama. Tri roky po úmrtí otca.

„Zuza, sadni si. Z Teba nikdy nič poriadne nebude. A už vôbec nie učiteľka. Rozlúč sa s pedagogickou školou.“ O mojom ďalšom osude práve rozhodla žena, matka dvoch detí a učiteľka v jednom.

V bývalom režime triedni učitelia písali osobný posudok, hodnotenie o každom žiakovi a (ne)odporúčanie na strednú školu.

Od strednej drevárskej vo mne drieme rebel. Zisťujem, že ma baví vyčnievať z radu a stretávam sa s nevôľou okolia. „Ty si nejaká INÁ.“ Často počúvam a robí mi to dobre. Ešte neviem prečo a ako s tým naložím. Iba viem, že ma to tak baví, lebo som zapamätateľná a robím veci inak, ako väčšina ľudí. Dokonca viem aj to, že ja tej mojej triednej dokážem, ako poriadne zo mňa NIEČO BUDE. Objavujem svoje organizačné a komunikačné schopnosti, zapájam sa do každej školskej a aj niekoľkých mimoškolských aktivít, veľa tvorím po vzore mojej mamy a starých rodičov.

Zarobím si svoje prvé vreckové. V období, keď je bežný plat 1200 Slovenských Korún, ja si predajom svojich prvých umeleckých výtvorov zarobím 600 Slovenských Korún!!! Mám z toho ohromnú radosť. Nosím ich v malom bledohnedom koženom mešteku a ani neviem, či si za ne niečo kúpim.

NEKÚPIM. Niekto mi ich asi po týždni nosenia a starostlivého opatrovania jednoducho ukradol. Už si presne nespomínam na to sklamanie, lebo som ho dostatočne vymazala zo svojich spomienok. Uvedomujem si však, že si kedykoľvek  ľahko viem vyrobiť ďalšie peniaze, keď chcem a koľko chcem.

Trochu flákam strednú, lebo jej obsah ma vôbec nebaví. Na vysokú pedagogickú nie som dostatočne pripravená, preto ma neprijmú. Dávam si nádej do poslednej chvíle, ale intuitívne viem, že tento môj neúspech moji starí rodičia chápavo prejdú mlčaním a po chvíli ma morálne podporia do ďalšieho života.

Zamestnám sa hneď po škole, samu seba presviedčam, že je to práca, ktorá ma baví. Môj vnútorný hlas kričí „NIE“ a rozum hovorí: „Je to práca ako každá iná. Si v dobrom kolektíve, máš pravidelný príjem, spoznávaš nových ľudí, si v teple za počítačom, veď sa ani nenarobíš.“ Takto fungujem asi 4 roky. Po roku materskej s dcérkou sa vraciam do rovnakého prostredia ešte na ďalšie roky. Doslova sa nútim ísť do práce, navyše prežívam práve náročné obdobie vo svojej rodine.

V tom akoby zázrakom príde ponuka, ktorej sa okamžite chopím a som ešte pred pracovným pohovorom presvedčená, že som prijatá. Potrebujem lepšiu prácu, kde zarobím viac, aby som ako čerstvá samoživiteľka mohla slušne žiť s dieťaťom nasledujúcich 7 rokov. Vyšší plat prináša lepší pocit a tiež vyšší pracovný výkon. V nadnárodnej spoločnosti sa „nenosí“, že zostanem s 3 ročným dieťaťom na PN. Zvykám si teda na nové pomery, som na seba hrdá, lebo v tom čase asi každý, koho poznám, chce pracovať pre takú svetoznámu spoločnosť s obrovským potenciálom na trhu.

Zrazu mám zarobené na svoje prvé auto a môžeme si s dcérou dovoliť viac, než predtým. S dobrou prácou akoby som vzkypela novou energiou a zo dňa na deň si zmyslím, že idem na vysokú. Na svoju vysnívanú vysokú školu. Sú 4 dni do posledného termínu podania prihlášky. Okamžite ju posielam. O pár dní predám po polroku auto, aby som mala z čoho zaplatiť školné aspoň na prvé dva semestre. Kolega sa pýta: „Zuzi, prečo ho predávaš, keď ešte nie si prijatá?“ „Ja už som prijatá.“ Odpovedám s veľmi silným presvedčením. Dva týždne sa intenzívne pripravujem na prijímačky.

Som prijatá. Popri práci a výchove dcérky konečne študujem, čo som vždy chcela a z pedagogiky a psychológie dosahujem vyššie vzdelanie, než mala moja triedna učiteľka, ktorá bola asi odborníčka na talenty, keď vedela, že zo mňa podľa nej nikdy nič poriadne nebude.

Sú dni, keď by som v práci aj nocovala. Najskôr veľmi nadšená a ako prchádzajú ďalšie roky, čím som tam dlhšie, častejšie sa opakujú dni, kedy sa cítim na seba nahnevaná, frustrovaná, vyčerpaná. Ráno odídem, prídem večer. Rodinu vidím na chvíľu cez víkend, keď doháňam prácu v domácnosti. Zisťujem, že moje dieťa a manžela mám „odložených“ v peňaženke na fotkách.

„Toto som predsa nikdy nechcela.“ Hovorím si už niekoľko týždňov a mesiacov. Pýtam sa samej seba: „Zuza, čo si vždy chcela? Zamysli sa a konaj. Vždy si mala predsa veľa nápadov, tvorivých myšlienok a chuť pracovať na sebe a tiež chuť pomáhať aj druhým v ich osobnom raste. Máš už na to vzdelanie a aj veľa skúseností. Čo najhoršie sa môže stať, keď odídeš z práce, ktorá Ťa už neposúva dopredu?“

Mám v hlave chvíľu miš – maš. Odchádzam z práce. Zo dňa na deň, z hodiny na hodinu a ešte presne netuším, čo budem robiť. Aj sa teším, že si po 12tich rokoch oddýchnem a niekoľko dní budem robiť NIČ.

Ale to by som nebola ja, keby sa tak stalo. Totiž, ani nie o týždeň som stretla kamarátku spred 15tich rokov. „Zuzi, čo robíš? Poď ku mne, zakladám centrum voľného času a základnú umeleckú školu.“

Opatrne túto výzvu prijímam s tým, že budem chodiť do práce len dva dni v týždni. A či veríš alebo nie, už po prvom týždni som znova vo víre veľkého a nového diania. Z mesačného platu 1500 € a rôznych firemných benefitov mám slabých 500 € mesačne. Mám aspoň skvelý pocit, že sa učím nové veci a spoznávam veľa nových ľudí.

V roku 2012 otvárame alternatívnu Montessori materskú škôlku v dvoch mestách. Okrem povinností zriaďovateľky som v dennodennom procese priamo v škôlke, naďalej ešte externe prednášam a vzdelávam druhých aj seba. Absolvujem kurzy mediácie a koučingu pre svoj vlastný osobný rozvoj a občas, keď ešte zvýši trocha času, tak umelecky tvorím. Takto fungujem totálne vyšťavená, znechutená opäť sama zo seba, neustále chorá a v duši opustená.

A potom to prišlo.  Je  KONIEC. Koniec dní, ktoré doteraz v konečnom dôsledku len málo patrili IBA MNE a chcem takých VIAC.

Som typ, ktorý sa rozhoduje rýchlo a zásadne. V marci 2015 zo dňa na deň vešiam všetky pomyselné  staré kľúče na ten najväčší hrdzavý klinec a hádžem ho ďaleko za seba.

Prvýkrát v živote mením farbu vlasov aj svoj jednofarebný tmavý šatník za farebné variácie. Cítim sa ako vymenená a nadšene si užívam príjemne šokované tváre aj komentáre mojich známych. Som na seba nesmierne hrdá, pretože som si vedomá, aké jednoduché je robiť veľké zmeny, cítiť sa pri tom spokojne a motivovane. Otvára sa mi veľa nových možností, investujem energiu do ďalšieho špičkového vzdelávania, popri tom mám zrazu oveľa viac času na seba, svoju rodinu aj na svoje tvorenie, v ktorom a s ktorým žijem a vyrastám od malička.

V tomto mojom slobodnom období zisťujem, že moja neustála inakosť mi dáva priestor pre rýchle rozhodovania aj zmeny. Uvedomujem si, že nie som rebel. Som človek s nekonvenčným myslením. Absolvujem intenzívne tréningy NLP Practitioner Master, Transformačné rečníctvo, Magickú rétoriku na svetovej úrovni. Uvedomujem si, čo je moje poslanie.

Nadobudnuté vedomosti z pedagogiky, psychológie, mediácie, Montessori, koučingu aj NLP spájam s veľkými pracovnými skúsenosťami a komunikačnými zručnosťami. Objavila som, že aj vďaka tomu sa viem uživiť umením, prostredníctvom ktorého pomáham ľuďom prekonávať osobné prekážky. Vyrábam „Bábky, ktoré liečia dušu“. Sú to jedinečné bábky na mieru, vyznačujú sa veľkými ušami aj očami a nosia okuliare. Sú silne pozitívne sugestívne a vyvolávajú v ľuďoch dobré pocity. Popieram obmedzujúce presvedčenie, že umením sa podľa niekoho nedá uživiť. V priebehu 3 rokov som ich vyrobila a poslala do celého sveta viac než 700 kusov.

Vediem osobné koučingové a mentorské konzultácie zamerané na rýchle a efektívne osobné zmeny. Prednášam a školím oblasť osobného rozvoja a plním si svoje sny. Konečne môžem so skvelým pocitom a bez akýkoľvek výčitiek povedať: „ROBÍM SI, ČO CHCEM.“

Na jeseň 2017 vydávam svoju prvú knihu. Je to prvá NLP rozprávková kniha na Slovensku. Je určená prioritne pre dospelých. Príbehy v nej sú inšpirované životom, napísané formou rozprávok, ktoré spĺňajú pozitívne transformačné princípy NLP

     Počas môjho doterajšieho života som spoznala veľa ľudí, ktorí mi dôverujú a mnohým som pomohla pri ich rozhodovaniach a nasledovnom napredovaní v ich živote. Nesmierne ma napĺňa, keď sa ľudia stávajú šťastnejší, spokojnejší, nadšení pre nové výzvy, pri plnom vedomí si svojej vlastnej zodpovednosti za seba.

Sama som prešla cestu, vďaka ktorej teraz učím ľudí, ako sa môžu cítiť lepšie, sebavedomejšie, slobodnejšie. Na základe vlastných skúseností u seba samej, u mojich klientov, známych, účastníkov seminárov a prednášok už viem, AKO to robiť, aby sme dosahovali úspech v každej životnej oblasti. Vďaka efektívnym stratégiám dokážem pomáhať aj druhým ľuďom dosahovať rýchle a efektívne zmeny, komunikovať so sebou tak, aby dosahovali prosperitu vo vzťahoch, zdraví, čase aj financiách.

Milujem sprevádzať a pozorovať ľudí, ako sa stávajú šťastnejšími a sebavedomejšími aj vďaka mne. Mojou veľkou vášňou je vyvolávať v ľuďoch dobré pocity vďaka bdelej a efektívnej komunikácii, ktorú už od roku 2004 prepájam s prednášaním, umeleckým tvorením aj individuálnym koučingom. Mojim poslaním je viesť ľudí k osobnej slobode,  uvedomovať si nekonečnosť možností, niesť zodpovednosť len sám za seba. Učím ich, ako komunikovať, aby si ešte viac vážili samých seba, ako robiť s láskou to, čo ich baví, aj ako vďaka tomu prosperovať. Pretože som presvedčená, že

“KAŽDÉ DIELO SI ZASLÚŽI DÔVERYHODNÝ RÁM.”

zuzana almasi korenova
babky ktore liecia dusu zuzana almasi korenova
zuzana almasi korenova profesia days